FAQ

Najčastejšie kladené otázky

Aktuálna stránka:

Potrebujete poradiť?

Pripravili sme pre vás odpovede pre najčastejšie kladené otázky našich zákazníkov.

Nenašli ste odpoveď na vašu otázku? Využite možnosť kontaktovať nás za pomoci formuláru

Určite áno, pretože slnečné kolektory môžu byť inštalované na zemi, rovnej alebo šikmej streche. Druh krytiny v podstate nerozhoduje. U šikmých striech sa považuje za ideálne ak je orientovaná smerom na juh so sklonom 45°. V prípade núdze, resp. aj účelovo je možné umiestnenie kolektorov aj na fasáde objektu.

Áno je. Solárne systémy dokonca úspešne pracujú i v škandinávskych krajinách. Typický solárny systém na Slovensku poskytne celoročne 65 – 70% požadovanej teplej vody pre domácnosti. Pritom v lete a v prechodnom období dokážu kolektory nahradiť konvenčný energetický zdroj na úrovni 80 – 100% a v zimnom období obyčajne okolo 30%. V tomto období solárny systém vodu predohrieva a vykurovací kotol alebo elektrické výhrevné teleso ju dohreje na požadovanú úroveň.

Vo všeobecnosti (aj z bezpečnostných dôvodov) je snaha dosahovať teploty od 60 až do 100 °C. Nie je nijako zvlášť obtiažne dosiahnuť aj teploty vysoko nad 100 °C, ale znižuje sa tým celková efektivita kolektorov a takéto teploty v domácnostiach ani nemajú zmysluplné využitie. Podľa meraní z renomovaných skúšobní je stagnačná teplota u slnečného kolektora typového radu TS 300 (pri slnečnom žiarení 1000W/m2 a teplote okolitého vzduchu 25°C) až 170 °C a u vákuovaného kolektora TS 400 až 219 °C.

To samozrejme závisí od viacerých faktorov ako napríklad počet ľudí v domácnosti, množstvo denne spotrebovanej teplej vody, konkrétnej zemepisnej lokality, prípadnej integrácie bazénu do systému a podobne. Všeobecne pre 2-3 člennú rodinu pripadajú 2 slnečné kolektory a k nim prislúchajúci obyčajne 200 litrový solárny bojler, pre 4-5 ľudí vyhovuje 3-kolektorová sústava a 300 litrový bojler (+ potrebné príslušenstvo).

V poslednej dobe zaznamenávame zvýšený záujem o solárne prikurovanie. Častokrát sú však očakávania klientov až príliš vysoké ako reálne možnosti bežnej solárnej sústavy. Pod solárnym „vykurovaním“ sa totiž nikdy nechápe úplná náhrada konvenčného vykurovacieho systému za systém solárny. Vo všeobecnosti sa pod solárnym vykurovaním myslí iba solárne prikurovanie resp. temperovanie objektov. Ide teda skôr o podporu existujúcej vykurovacej sústavy s podielom solárnej frakcie do 25 – 30% počas bežného roka. Nad túto hodnotu sa vstupné investičné náklady už dostávajú na takú úroveň, že výsledná cena získaného solárneho tepla sa už nedá považovať za zmysluplnú. No na druhej strane, racionálne nadimenzovaná solárna sústava dokáže vyprodukovať dostatok tepla pre potreby TÚV a navyše hlavne v prechodných obdobiach ( t. j. jarné a jesenné mesiace) dosahuje veľmi uspokojivé výsledky v podpore vykurovacieho systému. Projekčne, investične a rozmerovo je však solárna sústava pre solárne prikurovanie výrazne náročnejšia ako sústava iba pre potreby samotného ohrevu vody, preto je prinajmenšom vhodné všetky technicko-ekonomické náležitosti zvážiť a prebrať s odborníkmi ešte pred začatím realizácie takéhoto projektu. Odporúčame opatrne pristupovať k tvrdeniam niektorých „solárnych špecialistov“, že v slovenských podmienkach pre podporu solárneho prikurovania bežného rodinného domu stačia 2-3 kolektory, nakoľko to z nášho pohľadu vidíme ako profesionálnu neserióznosť smerom ku klientovi.

1. Prax ukázala, že prepájanie solárneho systému s radiátorovou vykurovacou sústavou nie je efektívne, dokonca až neracionálne.

2. Zmysluplné solárne prikurovanie nachádza uplatnenie iba za predpokladu, že objekt je dobre tepelne izolovaný a je vybavený nízkoteplotným vykurovacím systémom t.j. napríklad podlahovým prípadne stenovým vykurovaním.

3. Existuje hneď niekoľko možných prepojení vykurovacej sústavy so solárnou sústavou.

Najjednoduchší, ale aj  najmenej efektívny spôsob je jednoduchý predohrev spiatočnej vetvy „podlahovky“ pomocou externého výmenníka ešte pred vstupom do kotla.

Druhým, vhodnejším prepojením, je prepojenie vykurovacej sústavy so špeciálnym typom solárneho zásobníka zvláštnej konštrukcie, nazývanej aj „kombi tank“. U tohto typu zásobníka kolektory v podstate ohrievajú veľkobjemovú nádrž (na trhu predávaná s min. objemom 500 litrov) určenej pre systém ÚK, a zároveň sa vo vnútri ohrieva aj integrovaná menšia nádrž alebo veľkokapacitný prietokový výmenník určený pre potreby ohrevu pitnej vody. Jednoducho povedané ohrieva sa voda pre vykurovaciu sústavu tak i pitná voda súčasne. Obe média sú fyzicky oddelené, takže k premiešaniu vykurovacej a pitnej vody nemôže dôjsť.

4. Nemali by ste zabúdať, že pre potreby solárneho prikurovania je potrebná väčšia kolektorová plocha – určite väčšia ako pre „solár“ určený iba na ohrev pitnej vody. Takto zväčšené kolektorové pole produkuje v letných mesiacoch veľké množstvo nepotrebného tepla, pretože tepelná energia pre vykurovanie je v lete nulová. V takomto prípade je dobré ak je solárny systém ochladzovaný (t.j. odovzdáva niekam svoje prebytočné teplo) napr. do sezónneho bazéna.
Ak je dom vybavený hrubou tepelnou izoláciou, nedochádza k jeho prehrievaniu ani počas leta a pocitovo sa obyvateľom môže zdať, že v dome je relatívne chladno. Vtedy môže byť solár prepojený s kúrením veľmi žiaduci, pretože rozumné “prepnutie” solárneho tepla do vykurovania dobre pomáha ochladzovať slnečné kolektory a zároveň sa spríjemní i klíma v danom objekte.

Ak uvažujete nad solárnym systémom a Váš dom je v štádiu výstavby je vhodné objekt vybaviť už priamo solárnym bojlerom, ktorý v sebe už má integrovaný výmenník pre solárny systém i výmenník pre ohrev vody kotlom. Dokonca môže byť takýto solárny bojler vybavený i elektrickou odporovou špirálou. Solárny bojler môže totiž slúžiť ako plnohodnotná náhrada klasického bojlera a to aj vtedy keď solárny systém ešte nie je namontovaný. Nefunguje to však opačne – solárny systém do bežného bojlera nenapojíte. V uzavretej solárnej sústave totiž necirkuluje voda, ale nemŕznúca kvapalina, ktorá síce nie je toxická, ale napriek tomu nemôže prísť do styku s pitnou vodou a preto teplo z kolektorov sa môže odovzdávať iba prostredníctvom solárneho výmenníka. Bežný bojler však takýto výmenník nemá. No aj keď klient má náhodou tzv. „obojživelný“ bojler, tento bojler sa nedá použiť z dôvodu absencie otvorov pre umiestnenie teplotného senzoru, ktoré tam nevyhnutne potrebuje mať solárny regulátor.

Závisí to od konkrétneho stanovištia (stavby a pod.), ale obyčajne dĺžka inštalácie nepresiahne jeden až dva dni. Ale v niektorých zložitejších prípadoch to môže trvať aj viac.

Samozrejme. Napr. na  slnečné kolektory THERMOSOLAR je od výrobcu stanovená 12-ročná záruka (ak montáž vykonala certifikovaná montážna firma, inak 2 roky), 5 rokov na solárny bojler, 2 roky na ostatné komponenty sústavy a inštalatérske práce.

Garancia od výrobcu je už spomínaných 12 rokov, ale predpokladaná reálna životnosť by mala presiahnuť 30 rokov.

My nepodceňujeme remeselné schopnosti a zručnosti slovenských domácich majstrov, ale vzhľadom na rôzne špecifiká solárnej energetiky (zvlášť týkajúcich sa vysokých dosahovaných teplôt a tlakov) sa musia dodržať určité technologické postupy a materiály ktoré nie sú úplne zhodné s bežnou „vodárčinou“, či „kúrenárčinou“ a preto skutočne neodporúčame pristúpiť k svojpomocnej montáži. V podstate až na prípadne ušetrené peniaze za montáž sa svojpomocná inštalácia nejaví výhodná ani z ekonomického hľadiska, pretože veľmi dbáme na to, aby sme nepredávali slnečné kolektory, bojlery a ostatné príslušenstvo  za vyššie ceny ako by ste ich teoreticky mohli kúpiť priamo v obchodoch s vykurovacou technikou. Ďalším závažným faktorom hovoriacim proti svojpomocnej montáži je skutočnosť, že pôvodná záruka na slnečné kolektory (a niekedy je to až 12 rokov) sa automaticky zníži na zákonom stanovené 2 roky ak inštaláciu nevykonala odborná montážna firma.